Choď na obsah Choď na menu
 


SJ-Umelecké opisy

5. 5. 2009

1111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111 JAR Zima prešla a všetko živé sa začalo pýtať na svet. Sneh prestal odporovať a pokorne ustúpil pred novým životom. Slnko sa tiež akosi prebralo a zalialo krajinu rannou dávkou zlata. Všetko ako zázrakom dostalo farby dúhy a vysmialo sa tej všednej bielej, ktorá tu panovala počas chladnej zimy. Ľudí i zvieratá, všetko to ťahá von, okúsiť teplejšie lúče slnka a pokochať sa prebúdzajúcim sa svetom. Bielu perinu nahradil mäkký zelený koberec a aby bolo tráve veselšie, pridali sa tiež prvé kvety. Nielen zeleň, ale i dvory na dedine sa prebudili. Počuť opakovaný gagot, neprestajné kotkodákanie, no i vyskot detí. Voda sa prestala hrať na urazenú a ľadovú a znova si obliekla kostým zrkadla. Všetko je to ako na doskách divadla. Všetko sa zrazu prezlieka do iného šatu, hrá iné pózy a mení scenár. Z pochmúrneho sa stáva veselé a živé. Teraz sa režisérom stáva slnko, riadi celú hru, kto kedy vstane, čo rozkvitne ako prvé... Zvieratá súťažia, kto hlasnejšie zakričí a vtáky, tie nôtia svoje melódie nacvičované a utajené cez zimu. Medvede si vystierajú chrbát a veveričky dojedajú posledné zásoby. Už ich viac netreba, už prišla jar. 2222222222222222222222222222222222222222222222222222222222222222 JAR Vzduch nasýtený vôňou vlhkej zeme, ľúbozvučný spev vtákov, o ktorý boli naše uši ukrátené počas dlhých zimných mesiacov, prvé nesmelé výhonky snežienok a bledúľ...Všetky tieto dojímavé chvíle môže vytvoriť len čarovná jar. Keď vyjdeme von, môžeme s úžasom sledovať, ako sa príroda po viacmesačnom oddychu pripravuje na znovuzrodenie. Všetko navôkol rozvoniava novým životom. Koruny stromov, také smutné, ošarpané a pusté, sa chystajú zaodieť do zeleného rúcha hustého lístia, aby po chvíli mohli plodiť šťavnaté plody sladkých jabĺk, hrušiek či červených čerešní. Taktiež sa stávajú útočišťom vtákom, ktorým sa šťastne podarilo prekonať strastiplnú cestu cez šíre more. Tie si teraz starostlivo opravujú hniezda, ktoré im zničilo nepriaznivé chladné počasie alebo neľútostná ľudská ruka, aby tam mohli v pokoji obohatiť svet novým spevavým potomstvom. Všetky sa náhlia so zobáčikmi plnými hliny, konárikov, aby ich nový domov bol čo najbezpečnejšou pevnosťou. Keď už majú všetko hotové, zaplnia drôty elektrických vedení a spríjemňujú večerný súmrak svojím jemným švitorením. Slnko svojimi zubatými lúčmi pohládza celú zamrznutú krajinu, ktorá pridlho trpela pod nadvládou zimy. Posledné kryštáliky snehu sa menia na kvapôčky vody, ktoré v horách splynú s potokmi a valia sa pozdĺž dolinami nespútanou rýchlosťou. Vyplnia korytá riek až po samý okraj. Tie zúrivejšie so sebou odnesú všetko, čo im príde do cesty, neberúc ohľad na žiadne prekážky. Zem- tá plodná matka, živiteľka celého národa, príliš dlho ležala úhorom. Zmizla z nej aj posledná prikrývka bielej ťažkej periny a znovu sa môže zhlboka nadýchnuť. Krôčik po krôčiku z nej začína vykúkať všetka zeleň. Prvé kvietky si úzkostlivo upravujú lupienky, aby nakoniec mohli vykvitnúť v plnej kráse. Snežienka a bleduľa večne súperia, ktorá z nich zažiari v belostnejšej kráse, zato fialky spokojne ležia učupené v tráve, čakajúc na detské rúčky, ktoré ich plné nadšenia odtrhnú, aby mohli potešiť svoje mami. Tulipány pyšne vystavujú na obdiv korunné lupienky všemožných farebných odtieňov a každého, kto sa k nim bližšie prikloní, omámia zmysluplnou vôňou. Sú také koketné! Ale netreba im to zazlievať. Právom sú hrdé na svoju krásu, lebo oživujú každú záhradku. Polia zaplnia usilovné ľudské ruky, ktoré s láskou kladú do pôdy semená, aby sa im neskôr odvďačila hojnou úrodou. Všetci sa náhlia, aby si zabezpečili čo najviac zásob, skôr než príde ďalšia neľútostná a dlhá zima. No zem nie je len kus obyčajnej hliny. Prebúdza sa v nej život. Množstvo drobných živočíchov, cítiac príval prvých jarných lúčov, si prebíjajú cestu na povrch, aby aj oni boli svedkami tej neskutočnej nádhery. Dážďovky, chrobáky a všetok hmyz sa rozletí po celom okolí, krtkovia sa cez podzemné chodbičky prekopú na čerstvý vzduch, zanechajúc za sebou malé hlinené kôpky. Všetci túžia len po jednom – ohriať sa pod teplým slnkom. To isté slnko vyháňa z tesných klietok svojich bytov aj ľudí. Parky sú plné milencov, ktorých mámi vôňa rozkvitnutých stromov a pohľad na ich koruny obsypané ružovo-bielym kvetom. Nad hlavami im lietajú lastovičky, ktorých jemné štebotanie je neodmysliteľnou melódiou jari. Ich srdcia sú zahriate láskou a teplom, len sem-tam im tváre pohladí jemný vlhký vánok. Myslím si, že jar patrí medzi najúchvatnejšie ročné obdobia. Je to najideálnejší čas vybrať sa na prechádzku do prírody a obdivovať jej obnovu. V atmosfére preplnenej sladkastým pachom kvetov a vlhkej zemi, s doprovodom vtáčieho spevu, mäkkou trávou pod nohami a belasým nebom nad hlavou načerpáme nové sily. Čerstvý kyslík rozprúdi činnosť všetkých buniek v tele a dodá nám množstvo pozitívnej energie. Jar pre mňa vždy bude synonymom prebudenia sa k životu. Nielen zvierat a rastlín, ale aj ľudí. 3333333333333333333333333333333333333333333333333333333333333333 JAR Dlhá zima prešla a všetko živé sa začalo pýtať na svet. Slnko ako žiarivý kotúč pláva po oblohe. Teplé slnečné lúče roztápajú sneh a ubolené konáre stromov, ktoré statočne držali bielu prikrývku si pofúkajú a zocelia rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky. Po dlhých, chladných a tmavých nociach prináša so sebou jar sladučké teplo, ktoré nahrádza teplo domáceho krbu. Jar prináša so sebou svet plný farieb. Vtáčiky sa vracajú do svojich domčekov. Všade počuť ten očarujúci spev lietajúcich muzikantov. Tie nádherné stvorenia poháňa jemný jarný vetrík. Kvietky sa zobúdzajú zo zimného spánku. Objavujú sa státisíce drobných sĺnc. Sú to púpavy, ktoré svetu ukazujú svoju žiarivú tvár, od ktorej sa odrážajú zlatožlté lúče slniečka. Popri každej tancujú usilovné včielky a snažia sa priniesť prvé dúšky nektáru do svojích úľov. Občas trocha spŕchne dážď, ktorý naplnia potôčik, ktorý si už pospevuje svoju známu pieseň. Presýtený vodou sa valí svojím korytom nevedno kam. Obloha je jasná, biele obláčiky pôsobia akoby sa po vode prechádzali ovečky. Celá príroda sa zobudila. Už sa len raduje a vyčkáva, kedy ju maliar zafarbí hnedou farbou jesene. 4444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444 JESEŇ Jeseň je jedno z tých najkrajších, najúžasnejších a najfascinujúcejších období, ktoré prichádza do nášho roka. To čaro prekrásnych farieb do nás vnáša akúsi dynamickú atmosféru, ktorá v nás vytvára pocit pokoja a lásky. Už na nás nepôsobia tie silné, vznešené slnečné lúče, ale slabé paprsky. Slnko zmenilo svoje pôsobisko. Rána bývajú zahalené rúžkom hustej a tajuplnej hmly. Na konároch stromov, listov a kríkov sú utkané pavučinky z tenkých nitôčiek, ktoré voláme babie leto. Niekedy sa objavia už aj kryštáliky mrazu. Keď sa vietor začne naháňať, listy sa bez váhania naháňajú spolu s ním a šepocú tie najslastnejšie tóny jesene. A potom jemným, ladným pohybom padajú na všetky sveta strany. Vietor, nazývaný aj poštár jesene roznáša tieto listy po celom svete. Všade naokolo hýri množstvo farieb. Listy sú pomarančovo-oranžové, slabo oranžové, žlté, tmavočervené, hnedé a vytvárajú nespočetné kombinácie farieb. Každučký listnatý strom sa zbavuje svojho starého a dlhého ošatenia a pripravuje sa na dlhú, nespútanú kráľovnú zimu. Jedine strom s ihlicami si zachováva svoju smaragdovozelenú farbu. Okrem ošatenia zo stromu padajú aj plody, jablká, orechy, slivky. A práve niektoré, si zvieratká chystajú na zimu. Vinohrady sú obsypané veľkými, šťavnatými strapcami hrozna. Sťahovaví vtáci odlietajú do teplých krajín, a zverine narastá hrubšia, hustejšia srsť. Každý sa chystá na zimu. Treba sa vedieť zahľadieť do všetkých pokladov, ktoré v sebe skrýva tajomná a neprebádaná jeseň. Ale tie najväčšie sympatie v nás prebudila bohatou a majestátnou prírodou, ktorá nám dodáva ľubozvučnú eufóriu. 5555555555555555555555555555555555555555555555555555555555555555 ZIMA Hľa, opäť je to tu. Máme tu to najbelšie a najčistejšie ročné obdobie. Zimu. Zima je ako obrovský vankúš naplnený tým najbelším a najjemnejším perím, ktoré je tak dobre našuchorené ako keby to robili tie najjemnejšie ručičky a dali si na tom veľmi záležať. Keď padá sneh vyzerá to ako keby niekto rozsypoval z obrovského batoha veľké a biele snehové vločky, ktoré dokážu rozjasniť akúkoľvek tvár. Stromy v zime sú smutné, lebo na sebe nemajú ani jeden lístok, s ktorým by sa mohli porozprávať, ale keď začne snežiť a na stromy napadne veľká kopa snehových vločiek, okamžite sú šťastné, že už nie sú sami a majú sa s kým pozhovárať. Keď napadne prvý sneh, detské očká sa rozžiaria sťa malé ligotavé hviezdičky, ktorých je celá obloha a rýchlo ako opreteky sa ženú von do tej snehovej nádhery. Sneh v detskom srdci vyvoláva radosť, nadšenie a očarenie z toľkého bieleho, čistého a nedotknutého snehu. Zem pod nimi je ako biely a jemný koberec utkaný z tej najjemnejšej, najbelšej a najkrajšej vlny. Hory pod snehovou pokrývkou vyzerajú ako keby sa išli vydávať. Majú na sebe nádherný závoj z toho najbelšieho snehu. V zimnej krajine môžeme nájsť malého zajačika hopsajúceho zimnou krajinou alebo srnku pri kŕmidle, alebo mnoho iných lesných zvieratiek, ktoré sa radi prechádzajú po bielej a zasneženej krajine. Zima načúva všetkému čo sa v lese povie. Či sú to už zvieratká, ktoré sa zhovárajú alebo šum vetra, ktorý prechádza zimnou krajinou a prenáša mnoho malých snehových vločiek na iné miesto a vytvára z nich nádherné kulisy krásy. Zima je najkrajším ročným obdobím čistoty a krásy. Ale všetko má svoj koniec. Aj pani Zima stráca svoju moc a žezla sa chytá teplá a pomaly sa zelenajúca pani Jar. 6666666666666666666666666666666666666666666666666666666666666666 LETO Ranné kvapky rosa sa tichučko zaleskli v tráve. Bolo šero, ticho a ešte pomerne príjemne chladno. Za kopcom sa objavili prvé ranné zore. Obloha sa sfarbila rôznymi farbami, od svetlučko ružovej, cez oranžovú až po svetločervenú. Prvé ranné lúče začali dopadať na zem a šero sa začalo rozplývať. Bol to nádherný pohľad, nie však pre rosu. Tá vedela, že s prvými teplými rannými lúčmi tu už nebude. Jednoducho sa vyparí. Slnko nesmelo vykuklo spoza kopca. Rozhliadlo sa a postupne nadobudlo istotu, že je správny čas zobudiť spáčov. Začalo teda stúpať, vyššie a vyššie, až bolo celé von a nastal deň. Stromy sa zobudili na šteklenie lúčov a hneď sa odeli do krásnych voňavých pestrofarebných šiat. Lúky sa taktiež nenechali zahanbiť a vhupli do šiat hrajúcich všetkými farbami a vôňami sveta. Včielky, prebudené tou vôňou, ospalo vyleteli z úľov zbierať prvé dúšky nektáru. Vtáčiky začali spievať ranné piesne. Vítali nový deň a zobúdzali aj najposlednejších spáčov. Zvieratá vyliezli ospalo z brlôžkov. Rozutekali sa zháňať potravu alebo ostali len tak, vyhrievať sa na slnku a užívali si letný deň. Slnko sa však rozhodlo ukázať im svoju silu naplno. S postupujúcim časom sa jeho horúčava stala takmer neznesiteľnou a príroda sa stiahla. Zvieratá si hľadali útočiská v tieňoch stromov a pri chladivej rieke, ktorá si tiekla kľudne ďalej a veselo si žblnkotala. Rybky si ďalej plávali nevnímajúc horúčavu vládnucu nad nimi. Les tichučko šumel vánkom, ktorý šantil v korunách stromov, akoby všetkých lákal, aby sa schladili v jeho tieni. V podvečer začalo slnko pomaly klesať a páľava postupne prestávala mučiť vyprahnutú krajinu. Vánok sa zmenil na vetrík a ten zas na vietor, ktorý začal zháňať mraky dokopy. Postupne sa vytvorilo jedno obrovské búrkové mračno a zvieratá v očakávaní dažďa vyliezli z úkrytov. Mrakov stále pribúdalo a začali prekrývať slnko, ktoré sem-tam zoslalo na zem pozdrav v podobe posledných lúčov. Nakoniec nastalo šero. Hromy zlovestne hrmeli a začalo sa blýskať ako predzvesť blížiacej sa búrky, avšak nepadla ani kvapka. Mraky len tak zlovestne viseli nad vyprahnutou suchou krajinou, ktorá túžobne očakávala životodarnú vlahu. Vtom konečne spadla prvá kvapka a za ňou sa už neostýchali ani ostatné. S narastajúcou tmou rástla aj sila dažďa, ktorý bičoval suchú zem vodou. Všetko živé sa schovalo do bezpečia. Noc zasadla na trón a búrka zavlažila rastliny, volajúce po vode. Z búrky sa postupom noci stal mierny tichý dáždik, ktorý pomaly šumel, akoby nechcel zobudiť spáčov. Keď už spali úplne všetci, začal dážď strácať svoju moc, mraky sa rozplynuli a mesiac zasvietil na dažďové kvapky v tráve, ktoré sa ligotali skoro ako hviezdy nad nimi. Všetko stíchlo úplne a príroda sa ponorila do tvrdého spánku, z ktorého ju zas prebudia ráno prvé slnečné lúče.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...

(JA, 17. 1. 2012 16:58)

nemate nejaky opis o lúke? :D

heehheheheh:DD:D

(majuša, 10. 5. 2009 9:06)

bereem 3

FOR HENA

(dena, 6. 5. 2009 7:06)

Dobre ael si tam zemn vety slova aj tie prirovnania a thak aby nevedela ze to je z netu okis,??,

MOJE

(Hena, 5. 5. 2009 16:09)

BEREM 66666666666